Rozhovor s nepriateľom...(5)

9. května 2011 v 21:11 | Mrs. B |  Čo píšem :)

"Odchádzam."
Tieto slová ma zamrazili. Nedokázala som vysloviť ani slovo.
Odišiel. Odišiel teraz a už ho asi nikdy neuvidím.
Vyšiel z mojej izby a ja už som cítila, že niečo nie je dobre. Srdce mi začalo biť ako keby som mala za pár sekúnd posledný krát vydýchnuť. Snažím sa dýchať zhlboka. Zrazu sa prístroj za mnou rozpípa. Tibor vbehne do izby a odkryje plachtu zakrývajúcu moje koleno. "Okamžite na operačku!" vykríkne a stisne ma za ruku. "To bude dobre Baška", povie mi, ale ja nič necítim, "neboj sa." Akoto že nič necítim? Akoto, že všetko ma ako keby obišlo?

O pár dní ma pustili z nemocnice. Zopár týždňov v domácej liečbe a nakoniec plná elánu a nadšenia do školy, kde ma čakala kopa učenia. Ešteže som mala v tej nemocnici aj učenie, lebo toľko komisionálok by sa mi robiť nechcelo.
Utorok, druhá hodina. Nikomu som nepovedala, kedy prídem. Máme matiku. Otvorím dvere a potichu poviem : " Dobrý deň !" Odrazu na mňa vybehla polovica mojich spolužiakov a ja som sa cítila konečne potrebná. Celé prestávky som bola s niekým a vedela som, že chcú počuť, čo sa mi stalo. Konečne ma počúvali. Cez hodiny som rozprávala svoju životnú skúsenosť. Na každej hodine som mala čo povedať a moje vnútro naňho zabúdalo. Aspoň niekedy. Po večeroch som tajne plakala do vankúša.
Skončil prvý ročník a ja som sa smelo s prázdnou hlavou vydala do ulíc Popradu. Konečne som sa cítila tak dokonalo, ako ešte nikdy. Dostala som pusu na líce, ktorá ma potešila asi najviac. Naraz som zase videla všetko svetlejšie. Pozriem sa na mobil. Kto mi zase volá? Maťka? Fúúha, tak tá mi dlho nevolala.... "Ahoj, Mati!" "Berdy.. Choď domov, zbaľ si veci na týždeň a príď ku mne. Všetko je vybavené, aj s tvojimi rodičmi. Tak šup a nepýtaj sa!" Prišla som domov, nabalila som veci, ktoré sa mi asi najviac páčili a bežím k Maťke. "Berdy! Ideme do Bratislavy za Luc!" S otvorenými ústami pozerám na osobu predo mnou a snažím sa dýchať. "Že čo?" opýtam sa pre istotu ešte raz. "Počula si dobre. Ideme! Poď! " povie mi. Nasadli sme do auta. A začala dlhá cesta. Dala som si do uší slúchatká a pustila som hudbu.. "I don't want this moment, to ever end, Where everything's nothing, without You. I'll wait here forever just to, to see you smile, Cause it's true, I am nothing without You. " Moja najobľúbenejšia kapela. Oni vždy vedia zapadnúť, do mojich autistických nálad. Vždy vedia, čo povedať vo svojich piesňach.

A aj teraz vedeli. Vrátila sa mi stará nálada. Zase som začala naňho myslieť. Jeho oči, úsmev. Chýbal mi. Cítila som to. Ale snažila som sa nič neukázať. Snažila som sa zabudnúť. Už som mu odpustila, ale nikdy nezabudnem ako odišiel. Ako ma nechal samú, v priestoroch nemocnice. Medzi štyrmi bielymi stenami. Samú. Ako myš. Ako niekoho, na kom mu nikdy nezáležalo. Trápi ma to.

Po pár hodinách cesty sme dorazili do Bratislavy. Vystúpili sme a ja som zaklopala Luc na dvere. Veľa úsmevov, vtipov, rozhovorov. Pomaly som zabúdala. Až som sa pozrela na mobil. Neznáme. Nechcem to zdvihnúť. Nezdvihla som. Celý večer som rozmýšľala, kto mi volal, čo mohol chcieť. Ako som rozmýšľala, kto by to mohol byť, v hlave mi preblesklo JEHO meno. Čo ak to bol naozaj on?
Na ďalší deň som sa prechádzala ulicami rušného hlavného mesta. Sama. Zase. Musela som dostať z hlavy všetky tie spomienky, Všetok ten smútok. Zamierim do prvého butiku a vyskúšam si prvé šaty, ktoré sú mi dobré a páčia sa mi. Obliekla som si ich a idem ďalej. Koľko hláv sa za mnou otočilo. Idem a pozerám oproti. Odrazu uvidím tú tvár. Tie oči ktoré sa na mňa vždy usmievali sa teraz škerili ako bláznivé. Jeho jamky na lícach ma zase dostali. Bol to on. Bol tu zase. Zase som ho uvidela. Zase sa na mňa usmial. "Ahoj, už ti je dobre? Čo tvoje koleno? Čo tu robíš? Akoto?" hneď som vedela, že je to on. Hodila som sa mu okolo krku. "Chýbal si mi." "Aj ty mne. Ale s tým už nič nenarobíme, pretože..."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Trish Trish | Web | 9. května 2011 v 21:17 | Reagovat

Teba to nejako chytilo Baška, pekné to je ;-)

2 luc:) luc:) | 9. května 2011 v 21:17 | Reagovat

BERDY TY SI ÚŽSANÁ" :-*
ďakujem Ďakujem Ďakujem :) mohlo by to tak byť aj naozaj :) odkáž aj Maťke :) milujem vás obe <3

3 Stankey Stankey | 9. května 2011 v 21:18 | Reagovat

konce alias šeherezáda, uprostred vety, surovo :D

4 Barborka Barborka | 9. května 2011 v 21:18 | Reagovat

[1]: ďakujem :-) a chytilo :-)

[2]: niesom úžasná .-) a nemáš za čo ;-) no a mohlo by to byť tak ;-) odkážem :-) veď aj my teba :-*

5 Barborka Barborka | 9. května 2011 v 21:19 | Reagovat

[3]: no sorry :D ale su dobre také konce :D aspoň tu prídeš ešte ;-)

6 Stankey Stankey | 10. května 2011 v 15:51 | Reagovat

Kontrolujem každú hodinu ;)

7 Barborka Barborka | 10. května 2011 v 16:00 | Reagovat

[6]: :D :D :D až večer, ked nie zajtra ;-)

8 matejbobo matejbobo | 16. května 2011 v 17:16 | Reagovat

pocuvaj co si mala s tym kolenom? co to bolo teraz na zaciatku a co to bolo teraz? :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Blog.cz
It's little piece of my heaven ♥ .. enjoy
zdroje obrázkov : weheartit, osobné zložký :D