Rozhovor s nepriateľom... (6)

10. května 2011 v 16:44 | Mrs. B |  Čo píšem :)

Pretože? Nedopovedal. Zrazu pribehlo kopec jeho kamarátov. "Lidi, toto je Baška!" ukázal na mňa a ja som sa usmiala. "To je tá, čo si nám o nej.... ",zamlčal sa a pozrel naňho," veľmi ma teší." Zopár ľudí mi podalo ruku, až som nevedela, kto sa ako volá. Išli sme si niekam sadnúť. Všetci niečo popíjali, len ja som si ostala pri svojej kofolke. Nebudem sa predsa meniť, kvôli tomu, aby som zapadla.

A toto ani nikdy neurobím. Nikdy sa nechcem zmeniť kvôli ľudom, ktorí si ma doteraz nevšímali. Ktorí by o mňa nezakopli, keby som si s nimi nevypila, alebo nezafajčila.

Keď som už videla, že má dosť - aj sa tak správal, nikdy som sa za nikoho takto nehanbila, nikdy som ho takéhoto nepoznala, aj keď mi hovorili, že taký bol, je a aj bude - Postavila som sa a chcela som odísť. Zrazu ma chytil za ruku. "Nemôžeš odísť!" začal po mne kričať. Ale ja som musela. Nechcela som sa naďalej pozerať, ako obchytkáva dievčatá okolo stola, ako flirtuje s hosteskami, ako sa smeje na ostatných a na mňa úplne zabúda. Vytrhla som sa a vyšla von. Sadla som si na schodíky a rozplakala sa. Nikdy mi nič nebolo takto úprimne ľúto. Nikdy som nečakala, že sa práve kvôli NEMU takto rozplačem. Vedela som, že si nezaslúži, aby som kvôli nemu plakala. Čakala som, že prestanem, ak si predstavím všetky jeho zápory. No bolo tu niečo, čo ma k nemu ťahalo stále. Niečo silné.

"Prečo si odišla?" ozvalo sa mi spoza chrbta. Nebol to on. Nebol to ten, ktorého som čakala. "Vieš kto som, že? Maťo." "Jasné že viem." Usmiala som sa. " Prečo som odišla? Už som nemohla vidieť ako sa tak na každú lepí. Už ho nechcem vidieť." Maťove oči sa zaligotali. "Poď, ideme niekam." Povedal a potiahol ma za ruku. Šla som. Čoby nie. Celý večer sme sa dobre bavili. Až kým som neuvidela na mobile JEHO meno. "Prosím?" povedala som so strachom. "Kde si", povedal mi opitým hlasom," a s kým si!" "Je to jedno. Ak si chcel byť so mnou, mal si príležitosť." Povedala som mu neskutočne arogantne. "Urobím všetko preto, aby som ťa videl. A je mi jedno, čo z toho budem mať." a zložil. Dostala som strach. Triasli sa mi kolená, srdce mi bilo strašnou rýchlosťou a nevedela som vysloviť jedinú súvislú vetu.
Čo ak príde? Čo ak niekomu ublíži?
Chytila som telefón a vytočila jeho číslo. Nezdvíha. Bojím sa stále viac. Teraz už neviem, čo mám povedať. Chytím Maťa za ruku. "Čo sa stalo?" očividne cíti, že sa trasiem. Vidí na mne, že sa bojím. Objíme ma a pritisne ma na hruď. Trasiem sa ešte viac. Dá mi pusu na čelo a mne sa rozkotúľajú po líci slzy. "Bojím sa.." poviem a pritisnem sa k nemu ako keby ma mal práve niekto vziať.

Neviem čo mám robiť . Mám zavolať Lucke? A čo ON? Mám mu zavolať? Sedím na obrubníku, slzy mi stekajú po líci a celá sa trasiem. Maťo sedí vedľa mňa, drží ma za ruku a mlčí. Ja nepočujem nič. Len ako slzy padajú na zem.
Odchádzam. Chcem! "Musím ísť. Je už neskoro. Ahoj!" poviem Maťovi a on sa pokúsi pobozkať ma. Otočím sa a odídem. Bez slova. Ako to urobil kedysi on. Neviem, či som to mala urobiť. Ale cítila som to tak. Prečo by som ho mala pobozkať, keď je v mojom srdci niekto iný? Ten, čo za mnou prišiel, keď mi bolo zle a vykašľal sa na mňa keď mi bolo najlepšie. Možno to tak malo byť. Prišiel, keď mi bolo najhoršie. Chodil za mnou, keď som to najväčšmi potrebovala. Chodil za mnou, keď som ho potrebovala pri sebe. Keď som nepotrebovala nič iné, len cítiť lásku. Ale odišiel, keď som sa cítila dokonalo. Keď som si myslela, že mi nič nechýba. Keď bol čas, nadviazať nový kontakt. Keď sa mi mal pozrieť do očí a niečo zmysluplné povedať. Stále si spomeniem, ako sa smial z mojich vrások na nose a chcel si odfotiť môj "kačičkovský" výraz. Ako sa mi pozeral do očí a mne na tých jeho vadí len jedna vec - myslela som, že sú úprimné. No neboli. Ako sme spolu sedeli a on povedal, že tu nechodí ale je tu kvôli mne. Kvôli mne pil len Colu a ja som sa z neho smiala, lebo to bol preňho nezvyk. Chýba mi. Viac ako kedykoľvek.

"Ahojte!" Vošla som k Lucke. Obidve sa len usmiali a pokračovali v debatách. Ľahla som si na posteľ a rozplakala sa. Zahrnula ma kopa otázok, na ktoré som chcela odpovedať, ale nemala som silu. Len som plakala. "Prepáčte, nemôžem. Teraz určite nie. Nemám síl." Povedala som so slzami v očiach a rozplakala som sa zas a znovu. Obe ma len objali a povedali, aby som nezabudla ako ma veľmi ľúbia. V ten večer som volala ešte s najlepšou kamarátkou, ktorá ma tiež neskutočne povzbudila, lebo mi spomínala, či si pamätám na Ľuda, cérovú líniu ...

Tento večer sme prežili pozeraním amerických romantických filmov a jedením zmrzliny. Plakali sme všetky - spolu a nie každá sama. Cítila som, že sa s nimi môžem podeliť o každý detail z môjho života a oni mi budú rozumieť. Prišla som do izby a pozrela som sa na mobil. Neprijaté hovory - 10 . Od neho..
Zrazu niekto zazvonil. Žeby to bol on? Veď on nevie kde som. Alebo..?
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Stankey Stankey | 10. května 2011 v 17:17 | Reagovat

prvý :D paráda ;)

2 Tinka Tinka | 10. května 2011 v 19:07 | Reagovat

Tento bol úplne zatiaľ najlepší..aspoň podľA mňa..a nie preto, že som tam spomenutá z malej časti aj ja ( čo ma teší) , preto..lebo, lebo..neviem..najviac sa mi to páčilo :D

3 Barborka Barborka | 10. května 2011 v 19:22 | Reagovat

[1]: noa jak ;-) Ď. :-)

[2]: Ďakujem :-) ja som si to musela ešte raz prečítať, lebo mi to išlo samo od seba, som aj zabudla, čo som písala :D

4 Tinka Tinka | 10. května 2011 v 19:27 | Reagovat

to nevadí. ide ti to miláčik :)

5 Barborka Barborka | 10. května 2011 v 19:29 | Reagovat

[4]: ďakujem moc :-)

6 Nikuško Nikuško | Web | 10. května 2011 v 19:47 | Reagovat

aaaaaaaaaaaaaaaa! :D zase taky koniec! :D ach moje :) moc super :) a piš rychlejšie :D aspoň 2-3krat za deň :D ! lebo tak dlho čakať na pokračovanie je mučenie ;)

7 Barborka Barborka | 10. května 2011 v 19:50 | Reagovat

[6]: ja to mám napísané :D len proste na čo pridávať? :D počkáme :D

8 luc:) luc:) | 10. května 2011 v 20:30 | Reagovat

vieš čo že načo pridávať ?! :D veď ma ide poraziť :D :D ako ťa s maťuš podržíme znovu ;)) :D
si spueer ! :)

9 Berdy Berdy | 11. května 2011 v 8:38 | Reagovat

[8]: no ved načo :D neporazí ťa ;-)

10 luc:) luc:) | 11. května 2011 v 14:19 | Reagovat

tomu ver že hej :D :-* ale vydržím to len kvôli tomu aby som si mohla prečítať Ďalšiu časť :P

11 Barborka Barborka | 11. května 2011 v 16:48 | Reagovat

[10]: ľúbim ťa :-)

12 Stankey Stankey | 12. května 2011 v 21:11 | Reagovat

ale už by sa patrilo aj pokračovať ;)

13 Luc:) Luc:) | 12. května 2011 v 22:05 | Reagovat

Aj ja teba :)) a suhlasim s tým komentárom nado mnou ;P

14 Barborka Barborka | 16. května 2011 v 20:45 | Reagovat

moji zlatíí :-)

15 Fero Fero | 30. června 2011 v 21:49 | Reagovat

nefajčíš??

16 Barborka Barborka | Web | 1. července 2011 v 7:59 | Reagovat

[15]: prečo sa to pýtaš?

17 Fero Fero | 1. července 2011 v 10:10 | Reagovat

tak keď tam píšeš že nikdy by si nezačala fajčiť kvoli tomu aby si niekde zapadla tak sa pýtam či to aj dodržiavaš...inak pekný príbeh

18 Barborka Barborka | Web | 5. srpna 2011 v 8:59 | Reagovat

[17]: nechcem sa učiť takto zapadnúť.. a píležitostne.. a ďakujem pekne :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Blog.cz
It's little piece of my heaven ♥ .. enjoy
zdroje obrázkov : weheartit, osobné zložký :D